Koronavírus: Prečo musíme okamžite konať

Samuel Marec·Wednesday, March 11, 2020·Reading time: 24 minutes

Tento článok je preklad článku Tomasa Pueya, originál tu: https://bit.ly/39IuTSj. Je to preklad extrémne rýchly, ani som ho po sebe nečítal. Preklepy si, prosím, nevšímajte, úroveň nehodnoťte. PREČÍTAJTE si ho a prečítajte si ho DO KONCA. Ak ho náhodou do konca neprečítate, prečítajte si aspoň POSLEDNÚ ČASŤ. Následne ho zdieľajte a zariaďte sa podľa toho, čo je v ňom napísané. Opäť opakujem, toto nie je vyvolávanie paniky. Je to zodpovednosť. Seďte doma. Nerobte nič, čo robiť nemusíte. Starajte sa o seba a o svojich blízkych. Je na nás všetkých, ako to zvládneme. To je všetko.

Okolo koronavírusu sa toho deje veľa, a preto môže byť veľmi zložité rozhodnúť sa, čo dnes robiť. Mali by ste si počkať na viac informácií? Treba okamžite konať? A čo treba robiť?

Tento článok sa bude týkať nasledujúcich vecí a bude doplnený o grafy, dáta a modely so zdrojmi:

Koľko prípadov koronavírusu bude vo vašej oblasti?
— Čo sa stane, keď sa tieto prípady prejavia?
— Čo by ste mali robiť?
— Kedy?

Keď tento článok dočítate, odnesiete si z neho toto:
Koronavírus sa k vám blíži.
Blíži sa exponenciálnou rýchlosťou: postupne a potom zrazu.
Je to tázka dní. Možno týždňa alebo dvoch.
Keď sa to stane, dôjde k preťaženiu zdravotného systému.
Vašich spoluobčanov budú ošetrovať na chodbách.
Vyčerpaný zdravotný personál nebude vládať. Niektorí z nich zomrú.
Budú musieť rozhodnúť, ktorý pacient dostane kyslík a kto zomrie.
Dá sa tomu vyhnúť jediným spôsobom, a to udržovaním vzdialenosti. Nie zajtra. Dnes.
Znamená to, že odteraz sa čo najviac ľudí musí zdržiavať doma.
Ak ste politik, ak stojíte na čele komunity alebo podniku, máte moc a zodpovednosť tejto situácii predísť.

Môžete mať obavy: čo ak budem reagovť príliš radikálne? Budú sa ľudia zo mňa smiať? Budú sa hnevať? Budem vyzerať ako idito? Nebolo by lepšie, kým prvé kroky urobia ostatní? Neublížim príliš ekonomike?

O dva až štyri týždne, keď bude uzatvorený celý svet, povedie k záchrane životov práve tých niekoľko kľúčových dní, keď ľudia od seba dodržiavali odstup. Ľudia vás už nebudú kritizovať: poďakujú sa vám za to, že ste rozhodli správne.

Poďme na to.

  1. KOĽKO PRÍPADOV KORONAVÍRUSU BUDE VO VAŠEJ OBLASTI?

    Graf. č. 1: Celkový počet prípadov na celom svete:

Celkový počet prípadov narastal exponenciálne, až kým ich Čína nedostala pod kontrolu. Potom však vírus prenikol do zahraničia a pandémiu teraz nikto nedokáže zastaviť.


Graf č. 2: Celkový počet prípadov za hranicami Číny

Dnes je to aktuálne najmä v Taliansku, Iráne a Južnej Kórei:

Graf č. 3: Prípady v jednotlivých krajinách (okrem Číny)


V Južnej Kórei, Taliansku a Číne je prípadov toľko, že zvyšok sveta takmer nie je vidieť, ale pozrime sa podrobnejšie na pravý dolný roh

Graf č. 4: Prípady v jednotlivých krajinách (okrem Číny, J. Kórei, Talianska a Iránu)

Existuje niekoľko desiatok krajín, kde dochádza k exponenciálnemu nárastu. Väčšina z nich sa dnes nachádza na Západe.

Graf č. 5: Denný nárast medzi 5. a 6. marcom

Ak rovnaký nárast bude trvať čo i len týždeň, výsledok bude takýto:

Graf č. 6: Predpoveď výskytu vírusu v jednotlivých krajinách (okrem Číny, J. Kórei. Talianska, Iránu)


Ak chcete pochopiť, čo sa bude diať a ako tomu predísť, musíte sa pozrieť na krajiny, ktoré to už majú za sebou: na Čínu, východné krajiny s výskytom SARS a Taliansko.

Graf č. 7: Časová os diania v Hubei

Tento graf je jeden z najdôležitejších.

Oranžovým vidíte oficiálny denný výskyt prípadov v provincii Hubei: koľko ľudí bolo v ten deň diagnostikovaných.

Sivá farba ukazuje skutočný výyskyt vírusu. Kľúčové je, že sa o tom v tom čase nevedelo. Vieme na to prísť iba pri spätnom pohľade.

Znamená to, že oranžovou vidíte prípady, o ktorých úrady vedeli. Sivou to, čo sa naozaj dialo.

21. januára doslova vybuchne počet diagnostikovaných prípadov (oranžová): je ich asi sto. V skutočnosti dochádza k exponencionálnemu rastu a pribúda každý deň 1 500 nových prípadov. Úrady to však nevedeli. Vedeli len to, že zrazu mali 100 nových prípadov novej choroby.

O dva dni neskôr došlo k uzavretiu Wuhanu. Denný počet nových prípadov vtedy dosahoval zhruba 400. Všimnite si to číslo: o uzatvorení mesta rozhodli pri 400 prípadoch denne. V skutočnosti bolo v ten deň 2 500 nových prípadov, to však nevedeli.

Na druhý deň uzatvorili 15 ďalších miest v provincii Hubei.

Až do 23. januára, keď dochádza k uzatvoreniu Wuhanu môžete sledovať sivý graaf: exponenciálne rastie. Dochádza k explózii skutočného výskytu. Akonáhle dochádza k uzavretiu Wuhanu, výskyt klesá. 24. januára, keď je uzavretých 15 ďalších miest, sa zastaví aj počet skutočných prípadov (opäť sivou). O dva dni došlo k maximálnemu výyskytu skutočných prípadov a ten odvtedy klesá.

Všimnite si, že oranžové (oficiálne) prípady stále exponenciálne rástli. Dvanásť ďalších dní to vyzeralo tak, že sa to stále zhoršuje. Nebola to však pravda. Došlo len k silnejším prejavom príznakov a ľudia viac chodili k lekárovi a silnejší bol aj systém na ich identifikáciu.

Tento koncept oficiálnych a skutočných prípadov je dôležitý. Ešte sa k nemu vrátime.

Ostatné čínske regióny dobre koordinovala centrálna vláda a tie tak okamžite pristúpili k drastickým opatreniam. Toto je dôsledok:

Graf č. 8: Prípady koronavírusu
Čínske regióny okrem Hubei v porovnaní s Talianskom, Iránom a Južnou Kóreou

Každá rovná čiara je čínska provincia, v ktorej sa vírus vyskytol. V každom z nich mohlo dôjsť k exponenciálnemu rstu, ale vďaka opatreniam z konca januára bol vírus v každej z nich potlačený skôr ako sa rozšíril.

Južná Kórea, Taliansko a Irán mali celý mesiac na to, aby sa poučili, neurobili to však. Došlo v nich k rovnakému exponenciálnemu rastu ako v Hubei a ešte pred koncom február prekonali všetky čínske provincie.

Východné krajiny

Výskyt v Južnej Kórei vybuchol, ale rozmýšľali ste nad tým, prečo sa to isté nestalo v Japonsku, Taiwane, Singapure, Thajsku a Honkongu?

Graf č. 9: Celkový počet prípadov mimo územia Číny

(krajiny s viac ako 50 prípadmi ku 7. marcu 2020)

Taiwan sa v tomto grafe ani neobjavuje, lebo nedosiahol hranicu 50 prípadov.

Všetky tieto krajiny zasiahol SARS v roku 2003 a všetky sa z neho poučili. Zisitli, aký virálny a smrteľný môže byť, takže vedeli, že ho treba brať vážne. Práve preto ich grafy stále exponenciálne nerastú napriek tomu, že začali rásť omnho skôr.

Zatiaľ vidíme, že dochádza k prudkému nárastu prípadov. Vlády si nebezpečenstvo uvedomia a urobia potrebné kroky. Pri ostatných krajinách je to však úplne iný príbeh.

Kým sa k ním dostanem, ešte poznámka k Južnej Kórei: zrejme ide o výnimočný prípad. Prvých tridsať prípadov sa podarilo zachytiť. Pacient č. 31 bol však superšíriteľ, ktorý nakazil tisíce ďalších ľudí. Keďže sa vírus šíri skôr ako sa objavia symptómy, kým si vláda uvedomila, čo sa deje, vírus už bol v obehu. Teraz znášajú dôsledky tejto jedinej chyby. Vidno však, že ich opatrenia zaberajú: Taliansko má už viac prípadov a Irán ich bude mať viac zajtra (10. marca 2020).

Štát Washington

Videli ste už nárast v západných krajinách, aj to, ako zle vyzerá týždňová predpoveď. A teraz si predstavte, že sa vírus nepodarí zachytiť tak, ako vo Wuhane alebo východných krajinách. Výsledkom je obrovská epidémia.

Pozrime sa na niekoľko prípadov, ako sú štát Washington, Sanfranciský zálivm, Paríž a Madrid.

Graf č. 10: Prípady vo Washingtone a pomer úmrtí

Štát Washington je americký Wuhan. Číslo exponenciálne rastie a momentálne je na úrovni 140 prípadov.

Veľmi skoro sa však stalo čosi zaujímavé. Pomer úmrtí bol mimoriadne vysoký, v jednom bode na tri prípady pripadalo jedno úmrtie.

Z iných miest vieme, že úmrtnosť sa pohybuje na úrovni od 0,5 po 5% (viac neskôr). Ako je možné, že tu je 33?

Ukázalo sa, že vírus sa nebadane šíril niekoľko týždňov. Prípady neboli len tri. To len úrady vedeli o troch a jeden z nich zomrel, pretože čím vážnejší je stav pacienta, tým pravdepodobnejšie je, že mu bude poskytnutá liečba.

Podobá sa to na oranžové a sivé čiary v Číne: aj tu vedeli len o oranžových číslach (oficiálne prípady) a tie vyzerali dobre: len tri. V skutočnosti ich však bolo niekoľko stoviek alebo tisícok.

A v tom je problém: viete len o oficiálne potvrdených prípadoch, nie o tom, koľko ich v skutočnosti je. Potrebujete však vedieť o skutočných. Ako ich môžete odhadnúť? Existujú dva spôsoby.

Prvým sú úmrtia. Ak vo vašej oblasti dochádza k úmrtiam, môžete odhadnúť skutočný výskyt. Vieme zhruba, aká dlhá doba prejde od nakazenia po úmrtie (17,3 dňa). Znamená to, že človek, ktorý vo Washingtone zomrel 29.2. sa nakazil okolo 12.2.

Ďalej viete úmrtnosť. Pre tento scenár pracujem s 1% (viac neskôr). To znamená, že okolo 12/2 bolo v tejto oblasti už zhruba 100 prípadaov (z ktorých sa iba jeden o 17,3 dní skončil smrťou).

Teraz použijeme priemerný čas, za ktorý pri víruse dochádza k zdvojnásobeniu (priemerný čas, za ktorýc dochádza k zdvojnásobeniu prípadov). Je to 6,2. To znamená, že za 17 dní, kým ten človek zomrel, sa počet prípadov musel zvýšiť zhruba osemnásobne (=2^(17/6). To znamená, že ak nediagnostikujete všetky prípady, jedna smrť dnes znamená skutočný dnešný výskyt 800 prípadov.

Vo Washingtone dodnes zomrelo 22 ľudí. Rýchly výpočet ukazuje 16 000 prípadov. Teda toľko ako v Taliansku a Iráne spolu.

Ak sa na to pozrieme detailne, zistíme, že 19 úmrtí pochádza z jedného zhluku, z ktorého sa nemusel ďalej tak veľmi rozšíriť. Ak týchto 19 úmrti považujeme za jedno, celkový počet úmrtí je štyri. Aj tak nám vychádza zhruba 3000 prípadov.

Trevor Bedford skúma samotné vírusy a ich mutácie a na ich základe odhaduje súčasný počet. Záver je, že práve teraz je vo Washingtone zhruba 1 100 prípadov.

Žiadna z týchto metód nie je dokonalá, všetky však poukazujú na jedno: presný počet skutočných prípadov nevieme, je však omnoho vyšší ako oficiálny. Neráta sa v stovkách, ale v tisícoch, možnov viac.

Francúzsko a Paríž

Francúzsko dnes hlási 1 4000 prípadov a 30 úmrtí. Ak použijeme obe metódy, dostaneme rozpäzie od 24 000 do 140 000 prípadov.

Skutočný počet chorých v Francúzsku je tak dnes medzi 24 000 a 140 000.

Zopakujem to: skutočný počet prípadov vo Francúzsku je dnes pravdepodobne o jednu až dve nuly vyšší ako oficiálne čísla.

Neveríte? Pozrime sa opäť na graf z Wuhanu.

Graf 11: Časová os v Hubei

Ak spočítate oranžové počty do 22. januára, máte 444 prípadov. Teraz pripočítajte všetky sivé. Súčet je okolo 12 000. Keď si teda vo Wuhane mysleli, že majú 444 prípadov, mali 27-krát viac. Ak si vo Francúzsku myslia, že majú 1 400 prípadov, je možné, že ich majú niekoľko desiatok tisíc.

Tá istá matematika platí vo Francúzsku. Ak je v meste zhruba 30 prípadov, skutočný počet je pravdepodobne niekoľko stoviek, možno niekoľko tisíc. Ak v regióne Ile-de-Francce hlásia 300 prípadov, skutočný počet môže už presahovať desiatky tisíc.

Španielsko a Madrid

Španielsko má veľmi podobný počet ako Francúzsko (1 200 vs. 1 400 a obe 30 úmrtí. Znamená to, že platia rovnaké pravidlá: v Španielsku je už skutočný počet prípadov pravdepodobne vyšší ako 20 000.

V regióne Comunidad de Madrid majú oficiálne 600 prípadov a 17 úmrtí, ale skutočný počet sa pravdepodobne pohybuje medzi 10 000 a 60 000.

Keď tieto dáta čítate, asi si hovoríte, že to nie je možné, lebo to nemôže byť pravda. Pomyslite na toto: pri takom výskyte bol Wuhan už uzavretý.

A ak si hovoríte, že Hubei je len jedna provincia, dovolím si vám pripomenúť, že v nej žije takmer 60 miliónov ľudí, je väčšia ako Španielsko a porovnateľná s Francúzskom.

2. Čo sa stane, keď sa prípady vírusu prejavia?

Čiže vírus je už tu. Skrýva sa a exponenciálne rastie.

Čo sa stane, keď udrie v našich krajinách? Odpoveď nie je ťažká, lebo na niekoľkých miestach sa to už deje. Najlepší príklad je Hubei a Taliansko.

Úmrtnosť

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza úmrtnosť 3,4% (podiel ľudí, ktorí sa nakazia a zomrú). Tomuto údaju chýba kontext, a tak vám ho vysvetlím.

Graf č. 12: Úmrtnosť: Úmrtia / CELKOVÝ POČET PRÍPADOV

V každej krajine je to inak: v Južnej Kórei 0,6%., v Iráne 4,4%. Čo to má znamenať? Dá sa na to prísť.

Úmrtnosť sa dá vypočítať dvoma spôsobmi a to Úmrtia/Celkový počet prípadov a Úmrtia/Počet uzavretých prípadov. Prvý bude pravdepodobne nižší ako skutočnosť, lebo množstvo nakazených ešte stále môže zomrieť. Druhý je zase vyšší ako skutočnosť, pretože smrť je pravdepodobne uzavretá rýchlejšie ako vyliečenie.

Pozrel som sa teda na to, ako sa obe v čase vyvíjajú. Keď dôjde k uzavretiu všetkých prípadov, oba grafy dospejú k rovnakému výsledku, takže ak si trendy z minulosti premietnete do budúcnosti, môžete odhadnúť, aká bude konečná úmrtnosť.

V dátach vidieť toto. Úmrtnosť v Číne je dnes medzi 3,6% a 6,1%. Akto premietnete do budúcnosti, zdá sa, že sa približuje k zhruba 3,8/4%. To je dvojnásobok momentálneho odhadu a 30-krát viac ako chrípka.

Toto číslo je však vytvorené z dvoch úplne odlišných realít: z Hubei a zvyšku Číny.

Graf č. 13: Úmrtnosť v provincii Hubei

Úmrtnosť v Hubei nakoniec zrejme skončí niekde pri 4,8% Vo zvyšku Číny však nakoniec bude zhruba okolo 0,9%.

Graf č. 14: Úmrtnosť v Číne okrem Hubei

Urobil som graf aj pre Irán, Taliansko a Južnú Kóreu, čo sú jediné krajiny, kde došlo k dostatočnému počtu úmrti na to, aby sa dali vyvodiť relevantné štatistiky.

Graf č. 15: Projekcia úmrtnosti v Iráne

Graf č. 16: Projekcia úmrtnosti v Taliansku

Graf č. 17: Projekcia úmrtnosti v Južnej Kórei

Pomer úmrtí a celkových prípadov v Iráne a Taliansku sa približuje k rozpätiu 3-4%— Tipujem, že ich čísla nakoniec skončia na tejto úrovni.

Južná Kórea je zaujímavá, lebo tieto dva údaje sú úplne odlišné: úmrtia/celkové prípady 0,6% a úmrtia / uzatvorené prípady neuveriteľných 48%. Tipujem, že krajine je len mimoriadne opatrná: testujú každého (otvorených prípadov je veľa, takže sa úmrtnosť zdá byť nízka). Relevantné, je to, že pomer úmrtí a prípadov sa od začiatku pohybuje na úrovni 0,5% a pravdepodobne tam aj ostane.

Posledným relevantným prípadom je výletná loď Diamond Princess: 706 prípadov, 6 úmrtí a 100 vyliečených znamená úmrtnosť medzi 1% a 6,5%.

Dá sa vydedukovať toto:

Krajiny, ktoré sú pripravené, môžu očakávať úmrtnosť okolo 0,5% (Južná Kórea) a 0,9% (zvyšok Číny).
— Krajiny, ktoré situáciu nezvládnu môžu očakávať úmrtnosť medzi 3% a 5%.

Povedané inak: krajiny, ktoré konajú rýchlo, môžu počet úmrtí znížiť desaťnásobne. A to hovoríme len o úmrtnosti. Ak konáte rýchlo, drasticky znížite aj celkový počet prípadov, takže nie je nad čím rozmýšľať.

Krajiny, ktoré konajú rýchlo, znížia počet úmrtí najmenej desaťnásobne.

Čo teda krajina potrebuje na to, aby bola pripravená?

Akému tlaku bude systém čeliť

Hospitalizáciu si vyžaduje zhruba 20% prípadov, 5% si vyžaduje intenzívnu starostlivosť a zhruba 1% veľmi intenzívnu starostlivosť za použitia ventilárovoa ECMO (mimotelové okysličovanie).

Graf 18: Slide z webináru Americkej nemocničnej asociácie s odhadmi dopadi vírusu na americký zdravotný systém v roku 2020

Problém je v tom, že ventilátory ako ECMO sa nedajú tak ľahko vyrobiť ani kúpiť. V celých USA sa napríklad pred niekoľkými rokmi nachádzalo len 250 ECMO prístrojov.

Ak teda zrazu máte 100 000 nakazených, množstvo z nich sa bude chcieť dať otestovať. Zhruba 20 000 bude potrebovať hospitalizáciu, 5 000 JISku a 1 000 prístroje, ktorých nemáme dostatok. A to je len pri 100 000 prípadoch.

Pri týchto číslach neberieme do úvahy veci ako napríklad masky. V USA je dnes k dispozícii 1% z počtu másk, ktoré sú potrebné pre zdravotníkov. Ak sa naraz objaví príliš veľa prípadov, masky vystačia iba na dva týždne.

Japonsko, Južná Kórea, Honkong alebo Singapur ako aj čínske provincie mimo Hubei boli pripravené a pacientom poskytli potrebnú starostlivosť.

Ostatné západné krajiny však skôr kráčajú cestou Hubei a Talianska. Čo sa tam teda deje?

Ako vyzerá preťažený zdravotnícky systém

Príbehy z Hubei a Talianska sa na seba začínajú strašidelne podobať. V Hubei postavili za desať dní dve nemocnice, aj tak sa však so záťažou nedokázali vysporiadať. Systém bol preťažený a o pacientov sa museli starať všade: na chodbách, v čakárňach…

Zdravotnícky personál trávi v jednom ochrannom oblečení hodiny, pretože zásoby nestačia. V dôsledku toho nemôžu dlhé hodiny opustiť nakazené bolasti. Keď už môžu, od vyčerpania a dehydratácie sa zrútia. Smeny už neexistujú. Lekári na dôchodku sa musia zapojiť. Ľudia, ktorí o starostlivosti nič nevedia, absolvujú rýchlokurzy a plnia kritické úlohy. Každý je neustále v pohotovosti.

Teda až kým neochorejú. A to sa často stáva, pretože sú vírusu neustále vystavení a chýba im ochrana. Keď ochorejú, musia byť 14 dní v karanténe a nemôžu pomáhať. Aj v najlepšom prípade strácame dva týždne. V najhoršom zomrú.

Najhoršie situácie nastávajú na JISkách, kde sa chorí musia deliť o ventilátory a ECMO. Deliť sa však o ne nedá, a tak musia lekári určiť, ktorý pacient ventilátor použije. To znamená, ktorý prežije a ktorý zomrie.

Po niekoľkých dňoch si musíme vybrať… Nemôžeme na prístroje napojiť každého. Rozhodujeme sa podľa veku a zdravotného stavu.” — Christian Salaroli, taliansky lekár.

V dôsledku všetkých týchto faktorov je úmrtnosť zhruba 4% namiesto zhruba 0,5%. Ak chcete, aby aj vo vašej krajine a vo vašom meste bola úmrtnosť 4%, stačí dnes nič nerobiť.

3. Čo by ste mali robiť?

Vyrovnať krivku

Máme do činenia s pandémiou. Eliminovať ju nie je možné. Môžeme však zmierniť jej dopad.

Niektoré krajiny v tom postupovali exemplárne. Najlepšie to zvládol Taiwan, ktorý je s Čínou mimoriadne silno prepojený, aj tak však má menej ako 50 prípadov. Nákazu sa im podarilo lokalizovať, väčšine krajín vša chýbajú vedomosti a tak sa im to isté nepodarilo. Teraz hrajú inú hru: zmiernenie dopadu. Musia sa snažiť o to, aby vírus napáchal čo najmenšie škody.

Ak infekčnosť znížime čo najviac, náš zdravotnícky systém dokáže s prípadmi lepšie naložiť úmrtnosť bude nižšia. A ak ich rozložíme v čase, dostaneme sa do bodu, kedy budeme môcť zvyšok populácie zaočkovať a riziko úplne potlačiť. Naším cieľom tak nie je eliminovanie nákazy, ale jej rozloženie.

Čím viac prípadov sa nám podarí presunúť na neskôr, tým lepšie dokáže fungovať zdravotná starostlivosť, tým nižšia úmrtnosť a tým väčšia časť obyvateľov bude zaočkovaná predtým, ako sa nakazí.

Ako vyrovnáme krivku?

Dodržiavanie odstupu

Existuje jedna veľmi jednoduchá vec, ktora funguje a môžeme ju urobiť všetci: udržovať odstup.

Ak sa vrátite ku grafu z Wuhanu, spomeniete si, že akonáhle došlo k jeho uzatvoreniu, došlo aj k poklesu prípadov. Je to preto, že ľudia navzájom neinteragovli a vírus sa nešíril.

Súčasný vedecký konsenzus hovorí, že vírus sa dokáže šíriť na vzdialenosť dvoch metrov, ak niekto zakašle. Inak kvapôčky spadnú na zem a nikoho nenakazia.

Najhoršie nákazy sú na rôznych povrchoch: vírus dokáže na rôznych povrchoch prežiť niekoľko hodín až dní. Ak sa správa ako chrípka, na železe, keramike a plastoch prežije niekoľko týždňov. Na kľučkách, stoloch a tlačidlách vo výťahoch sa teda môžete nakaziť veľmi ľahko.

Jediný spôsob, ako toto riziko naozaj obmedziť, je v dodržiavaní odstupu: buďte doma tak veľa, ako je to len možné a tak dlho, ako je to len možné. Až kým vírus neustúpi.

Účinnosť je dokázaná aj z minulosti. Konkrétne z pandémie chrípky v roku 1918.

Graf 19: Úmrtnosť počas pandémie chrípky v roku 1918 v mestćh s rozdielnymi opatreniami na dodržiavanie odstupu.

Vidíte, že Philadelphia nekonala dostatočne rýchlo a zažila výrazný vrchol úmrtnosti. Porovnajte to so St. Louis.

A potom sa pozrite na Denver, ktorý opatrenia najprv prijal a potom ich uvoľnil. Mali dva vrcholy, pričom prvý bol vyšší akod druhý.

Graf 20: Nadbytočné úmrtia v Denveri počas pandémie chrípky v roku 1918

Ak to všetko zovšeobecníme, dostaneme takýto výsledok:

Tento graf ukazuje, o koľko viac úmrtí bolo v závislosti od toho, ako rýcjlo boli prijaté opatrenia. St. Louis ich napríklad prijalo 6 dní pred Pittsburghom a malo menej ako polovicu úmrtí na obyvateľa. V priemere platilo, že prijatie opatrení o 20 dní skôr viedlo k poklesu úmrtí o polovicu.

Taliansko na to konečne prišlo. Najprv v nedeľu uzavreli Lombardsko. O deň neskôr si uvedomili chybu a rozhodli sa uzavrieť celú krajinu.

V nadchádzajúcich dňoch hádam uvidíme výsledky. Bude to však trvať týždeň až dva. Pamätajte na graf z Wuhanu: medzi uzatvorením a začiatkom poklesu oficiálnych prípadov prešlo 12 dní.

Ako môžu politici prispieť k dodržiavaniu vzdialenosti na verejnosti?

Ak ste politik v oblasti s koronavírusom, okamžite by ste mali nasledovať príklad Talianska a nariadiť uzatvorenie.

Oni urobili toto:

Do a z uzatvorených oblastí nemôžu nikto prísť/odísť, ak na to nemá dokázateľné rodinné alebo pracovné dôvody.
— Pohybu v rámci oblastí sa treba vyhýbať, ak nejde o naliehavé osobné alebo pracovné dôvody, ktoré nemôžu byť odložené.
— Ľudom so symptómami (dýchacie cesty alebo horúčka) “dôrazne odporúčajú” ostať doma.
— Štandardné pauzy medzi smenami v zdravotníctve sú zrušené.
— Všetky vzdelávacie zariadenia (školy, univerzity), telocvične, múzeá, lyžiarske strediská, kultúrne a spoločenské centrá, bazény a divadlá sú zatvorené.
— Bary a reštaurácie majú obmedzenú prevádzkovú dobu od 6:00 do 18:00 a ľudia v nich musia dodržiavať vzdialenosť najmenej jedného metra.
— Všetky krčmy a kluby musia byť zatvorené.
— Pri akejkoľvek obchodnej činnosti musí byť medzi zákazníkmi dodržiavaná vzdialenosť jedného metra. Prevádzky, v ktorých to nie je možné, musia zatvoriť. Chrámy môžu byť otvorené, ak túto vzdialenosť dokážu zaručiť.
— Návštevy rodín a priateľov v nemocniciach sú obmedzené.
— Pracovné stretnutia musia byť odložené. Treba podporovať prácu z domu.
— Všetky športové udalosti a súťaže, verejné aj súkromné, sú zrušené. Dôležité podujatia sa môžu konať za zatvorenými dverami.